Po ukončení úspešnej, medzinárodnej tanečnej kariéry dlhoročného prvého sólistu vo Viedenskom a Bavorskom štátnom balete sa Roman Lazík etabluje ako hosťujúci baletný majster, zdieľajúc svoje bohaté odborné znalosti a interpretačné skúsenosti.
Roman je rodák z Bratislavy a študoval na Tanečnom konzervatóriu (TK) Evy Jaczovej. Počas štúdia sa zúčastnil viacerých medzinárodných baletných súťaží, kde úspešne reprezentoval slovenské tanečné umenie.
V roku 1994 sa stal finalistom v medzinárodnej baletnej súťaži v Paríži a vzápätí na to vyhral 1. miesto v československej tanečnej súťaži v Brne. V roku 1995 sa stal finalistom Prix de Lausanne a získal stáž v baletnej škole Boston Ballet. Počas absolventského ročníka v roku 1995/96 ho angažovali ako sólistu Baletu SND, kde pôsobil ešte rok po absolvovaní TK a pracoval pod vedením tanečného pedagóga baletu SND Rafaela Avnikjana. V tom čase ako prvý slovenský tanečník priviezol medailu z prestížnej baletnej súťaže International Ballet Competition v New Yorku a prvé miesto na ÖTR - medzinárodnej baletnej súťaži vo Viedni. Súťažnú dráhu ukončil vo finále na Eurovizii mladých tanečných umelcov v Gdansku v roku 1997.
Počas krátkeho, ale intenzívneho pôsobenia v Balete SND, tancoval takmer všetky titulné roly repertoáru a získal niekoľko ocenení. V roku 1996 Cenu „Phillip Morris Ballet Flower Award“ za najvýraznejší talent roka a o rok neskôr za najlepšieho tanečného umelca roka. Nasledovala cena premiéra Slovenskej republiky a v roku 1999 Cena Literárneho fondu za rolu Smrti v balete O. Sotha Requiem. V roku 2019 bol ocenený Cenou ministerky kultúry Slovenskej republiky „Za umelecké majstrovstvo v oblasti baletu a výnimočnú reprezentáciu slovenského baletného umenia v zahraničí".
Jeho tanečná kariéra ďalej viedla cez angažmán v PACT Ballet v Juhoafrickej Pretorii, v Israel Ballet v Tel Avive a následne sa znovu stal vedúcim sólistom Baletu SND. V roku 2000 prijal ponuku demi-sólistu v Bavorskom štátnom balete v Mníchove, kde sa v roku 2001 stal jeho sólistom, a v roku 2003 získal titul prvého sólistu.
V roku 2007 sa usadil vo Viedni, kde prijal angažmán sólistu v Balete Viedenskej štátnej opery, a od roku 2010 pôsobil ako prvý sólista Wiener Staatsballett, pod vedením Manuela Legrisa.
V priebehu tanečnej dráhy sa vyprofiloval ako „danseur noble“ interpretáciami najdôležitejších rolí klasického repertoáru. Stvárnil princov ako Siegfried v Labuťom jazere, Albrecht v Giselle, Luskáčik, Désiré v Spiacej krásavici, pokračujúc Jean de Briennom v Raymonde, Solorom v Bajadére, Jamesom v Sylfide, Espadom v Don Qiujotovi a ďalších. Mnohé z nich naštudoval v niekoľkých verziách od uznávaných choreografov ako Marius Petipa, Rudolf Nurejev, Patrice Bart, Vladimir Malachov, Ray Barra, Paul Chalmer či Pierre Lacotte. Nechýbajú ani mnohé sólové party v známych baletoch Georgea Balanchina, Jeroma Robbinsa, Rolanda Petita, Johna Cranka, Fredericka Ashtona, Kenetha MacMillana, Serga Lifara, Rudi van Dantziga a Haralda Landera.
Vďaka prirodzenému naturelu posúvať sa na svojej ceste ďalej a nezapadnúť v jednom štýle, dostáva sa mu možnosť pracovať aj so súčasnými, vo svete uznávanými choreografmi, akými sú Jiří Kylián, Mats Ek, John Neumeier, William Forsythe, Hans van Manen, Lucinda Childs, Graeme Murphy, Twyla Tharp, Jorma Elo, Nils Christe, Boris Eifman, Jean-Christophe Maillot, Alexei Ratmansky, Christopher Wheeldon, Edwaard Liang, Ashley Page, Davide Bombana, Jiří Bubeníček, Patrik de Bana, Helen Picket, Myriam Naisi, Natália Horečná, Jacopo Godany, Martin Schläpfer, András Lukács a stáva sa obľúbeným interpretom v ich tanečných dielach a aj v nových kreáciách.. Zopár z nich bolo vytvorených priamo pre neho.
Osobitnú kapitolu jeho repertoáru tvoria neoklasické party v dejových baletoch, kde rozvíja charakter hlavných hrdinov, akými sú napr. Romeo v Crankovej verzii Romea a Júlie, Onegina v rovnomennom balete, v balete Manon od Kennetha MacMillana, študenta Des Grieux, ci Korunného princa Rudolfa v balete Mayerling, ako aj Armanda v Dáme s kaméliami, v choreografii Johna Neumeiera.
Počas svojej kariéry tancoval na najprestížnejších baletných scénach sveta, či už to bolo Mariinské divadlo v Petrohrade, Bolšoj Teatr v Moskve, Semperoper v Drážďanoch, alebo divadlá v Paríži, Tokiu, Toronte, Berlíne, Hamburgu, Lipsku a pod.
Ako excelentný partner, tancoval popri mnohých iných aj s primabalerínami svetového formátu, akými sú Lucia Lacarra, Polina Semionova, Lisa Maree Cullum, Maria Eichwald, alebo Uliana Lopatkina.
Hosťovaniami a baletnými gala precestoval takmer celú Európu, navštívil Turecko, Ameriku, Kanadu, Japonsko, Čínu, Indiu a Nový Zéland.
Niekoľkokrát tancoval v Novoročnom koncerte Viedenských filharmonikov a je častým hosťom Viedenského Opernballu či iných umelecko-charitatívnych podujatí.
