Do septembra 2022 prvý sólista Viedenského štátneho baletu Roman Lazík je rodák z Bratislavy.
Študoval na Tanečnom konzervatóriu (TK) Evy Jaczovej. Počas štúdia sa zúčastnil viacerých medzinárodných baletných súťaži, kde úspešne reprezentoval slovenské tanečné umenie.
V roku 1994 sa stal finalistom v medzinárodnej baletnej súťaži v Paríži a vzápätí na to vyhral 1. miesto v československej tanečnej súťaži v Brne. V roku 1995 sa stal finalistom Prix de Lausanne a získal stáž v baletnej skole Boston Ballet. Počas absolventského ročníka v roku 1995/96 ho angažovali ako sólistu Baletu SND, kde pôsobil ešte rok po absolvovaní TK a pracoval pod vedením tanečného pedagóga baletu SND Rafaela Avnikjana. V tom čase ako prvý slovenský tanečník priviezol medailu z prestížnej baletnej súťaže International Ballet Competition v New Yorku a prvé miesto na ÖTR - medzinárodnej baletnej súťaži vo Viedni.
Súťažnú dráhu ukončil vo finále na Eurovízii mladých tanečných umelcov v Gdansku v roku 1997.
Počas krátkeho, ale intenzívneho pôsobenia v Balete SND, tancoval takmer všetky titulné roly repertoáru a získal niekoľko ocenení. V roku 1996 Cenu „Phillip Morris Ballet Flower Award“ za najvýraznejší talent roka a o rok neskôr za najlepšieho tanečného umelca roka. Nasledovala cena premiéra Slovenskej republiky a v roku 1999 Cena Literárneho fondu za rolu Smrti v balete O. Sotha Requiem .
Jeho tanečná kariéra ďalej viedla cez angažmán v PACT Ballet v Juhoafrickej Pretorii, v Israel Ballet v Tel Avive a následne sa znovu stal vedúcim sólistom Baletu SND.
V roku 2000 prijal ponuku demi-sólistu v Bavorskom štátnom balete v Mníchove, kde sa v roku 2001 stal jeho sólistom, a v roku 2003 získal titul prvého sólistu.
V roku 2007 sa usadil vo Viedni, kde prijal angažmán sólistu v Balete Viedenskej štátnej opery, a od roku 2010 pôsobí ako prvý sólista Wiener Staatsballett, pod vedením Manuela Legrisa.
V priebehu tanečnej dráhy sa vyprofiloval ako „danseur noble“ interpretáciami najdôležitejších rolí klasického repertoáru. Stvárnil princov ako Siegfried v Labuťom jazere, Albrecht v Giselle, Luskáčik, Désiré v Spiacej krásavici, pokračujúc Jean de Briennom v Raymonde, Solorom v Bajadére, Jamesom v Sylfide, Espadom v Don Qiujotovi a ďalších. Mnohé z nich naštudoval v niekoľkých verziách od uznávaných choreografov ako Marius Petipa, Rudolf Nurejev, Patrice Bart, Vladimir Malachov, Ray Barra, ci Pierre Lacotte.
Nechýbajú ani mnohé sólové party v známych baletoch Georgea Balanchina, Jeroma Robbinsa, Rolanda Petita, Johna Cranka, Fredericka Ashtona, Kanetha MacMillana, Serga Lifara, Rudi van Dantziga a Haralda Landera.
Vdaka prirodzenemu naturelu posúvať sa na svojej ceste ďalej a nezapadnúť v jednom štýle, dostava sa mu moznosť pracovat aj so súčasnými, vo svete uznávanými choreografmi, akými sú Jiří Kylián, Mats Ek, John Neumeier, William Forsythe, Hans van Manen, Lucinda Childs, Graeme Murphy, Twyla Tharp, Jorma Elo, Nils Christe, Boris Eifman, Jean-Christophe Maillot, Christopher Wheeldon, Edwaard Liang, Ashley Page, Davide Bombana, Jiří Bubeníček, Patrik de Bana, Helen Picket, Myriam Naisi, Natalia Horecna, Jacopo Godany a stava sa obľúbeným interpretom v ich tanečných dielach a aj v novych kreaciach.. Zopár z nich bolo vytvorenych priamo pre neho.
Osobitnú kapitolu jeho repertoáru tvoria neoklasické party v dejových baletoch, kde rozvíja charakter hlavných hrdinov, akými sú napr. Romeo v Crankovej verzii Romea a Júlie, Onegina v rovnomennom balete, v balete Manon od Kennetha MacMillana, študenta Des Grieux, ci Korunneho princa Rudolfa v balete Mayerling, ako aj Armanda v Dáme s kaméliami, v choreografii Johna Neumeiera.
Počas svojej kariéry tancoval na najprestížnejších baletných scénach sveta, či už to bolo Mariinské divadlo v Petrohrade, Bolšoj Teatr v Moskve, Semperoper v Drážďanoch, alebo divadlá v Paríži, Tokiu, Toronte, Berlíne, Hamburgu, Lipsku a pod.
Ako excelentný partner, tancoval s primabalerínami svetového formátu, akými sú Lucia Lacarra, Polina Semionova, Lisa Maree Cullum, Maria Eichwald a Uliana Lopatkina.
Hosťovaniami a baletnými gala precestoval takmer celú Európu, navštívil Turecko, Ameriku, Kanadu, Japonsko, Čínu, Indiu a Nový Zéland.
Niekoľkokrát tancoval v Novoročnom koncerte Viedenských filharmonikov a je častým hosťom Viedenského Opernballu či iných umelecko-charitatívnych podujatí.
